Starobylé mestečko Svätý Jur sa v septembri 2021 rozhodlo predstaviť svoju bohatú históriu pomerne nevšedným spôsobom. O vinohradníckej a vinárskej tradícii, dávnych remeslách, zvykoch a krojoch obyvateľov, ale aj o živote cestovateľa a dobrodruha Mórica Beňovského, ktorý tam strávil svoje študentské časy, už nemusíte počúvať len suché fakty. Všetko to môžete zažiť na vlastnej koži, o všetkom sa presvedčiť na vlastné oči a vlastné ruky! Na Prostrednej ulici prostredníctvom bronzového modelu mesta, ktorý bol slávnostne sprístupnený v piatok 21. apríla počas Svätojurských hodov, a v kláštore piaristov, Renesančnom dome a v kaštieli Pálffyovcov, ktoré vás vďaka špeciálnym 3D okuliarom prenesú naozaj ďaleko. V čase i priestore. Predstavujeme projekt Digital Village.
Od myšlienky k činu
„Zadanie mesta znelo: štvorec s rozmermi 1,5 krát 1,5 metra. Priznám sa, že už na prvé počutie ma to trošku vyrušilo,“ rozrozprával sa o začiatkoch realizácie projektu Digital Village jeho autor a zároveň vedúci tvorivého tímu Marián Králik. „Štvorec je veľmi všedný a na môj vkus aj málo dynamický. Detailne som si preto poprezeral pôdorys mesta, parcelu, ktorú sme mali zabrať, zamyslel som sa nad tým, ako by si takýto model prezerali zvedavci – nevidiaci hmatom a ľudia na invalidnom vozíku zrakom – a stále mi čosi našepkávalo, že bude oveľa lepšie zadanie pooupraviť a dané rozmery niekde ponaťahovať a inde poskracovať. Svoje predstavy som preniesol do počítača, v rámci vyhlásenej súťaže predostrel mestu, a keď som dostal zelenú, pustil som sa do práce.“
Zvolený tvar vo výsledku pripomína rovnoramenný trojuholník, dlhý 1,8 a široký takmer 1,4 metra. Línie nie sú rovné, okraje modelu sa kľukatia a kopírujú tak historické obranné múry mesta, ktoré zachytávajú v ich pôvodnej podobe, t. j. s piatimi kruhovými baštami, deviatimi bastiónmi (vystupujúcimi výčnelkami, ktoré slúžili na ostreľovanie útočníkov), dvoma malými vedľajšími bránkami do vinohradov a štyrmi hlavnými bránami. V tom najužšom cípe modelu sa týči Kostol sv. Juraja z poslednej štvrtiny 13. stor. a pred ním drevená zvonica, v ktorej sa okrem iných nachádza aj zvon z roku 1400.
Z kancelárie primátora Svätého Jura Šimona Gaburu a projektového manažéra Viktora Veselovského putoval Marián Králik do Štátneho archívu v Modre, kde ho riaditeľ Juraj Turcsány usmernil a vybavil materiálmi. Do rúk sa mu dostalo niekoľko máp Svätého Jura, najväčšmi sa však ponoril do tých z polovice 19. storočia. Mapy prekrýval jednu cez druhú, vzhľad centra štylizoval, hľadal tie najkrajšie a najzaujímavejšie pohľady na mesto, snímal a digitalizoval budovy, ktoré krášlia pamiatkovú rezerváciu dodnes. Bronzový model preto nie je vernou kópiou Svätého Jura spred sto päťdesiatich – dvesto rokov, ani toho súčasného. Nebuďte preto prekvapení, ak naďabíte na mierne pichľavú zeleň na mieste, kde dnes stojí nejaký meštiansky domček, alebo na hladký bronz tam, kde je nejaký osamotený objekt. Zvolená mierka a výtvarná skratka si totiž vyžiadali svoju daň a niektoré pamiatky musel tvorivý tím chtiac-nechtiac z povrchu zemského zmietnuť. Takýto osud postihol napr. aj pieskovcový Morový stĺp so súsoším svätej Trojice z roku 1831, ktorý budete na bronzovom námestí hľadať márne. Bol by príliš malý, príliš ostrý a príliš náchylný na odlomenie.
„Pred tým, než sme spustili 3D tlačiareň, museli sme si digitalizovaný obraz rozdeliť na niekoľko menších častí a každú z nich vytlačiť zvlášť,“ pokračuje Marián Králik. „Väčšinou sa na tieto práce používajú plasty, my sme však zvolili voskový filament. Vytlačený, zlepený, vytmelený a vyretušovaný model sme potom vnorili do keramickej formy, vypiekli a do dutín, ktoré sa objavili po vytečení roztopeného filamentu, sme naliali bronz. Pravdaže, keď model vylezie z formy, treba ho zbaviť úlomkov keramiky, oprášiť od sadzí, po hranách poriadne vyčistiť a vybrúsiť. Jednotlivé diely sme spojili zváraním a pustili sme sa do úpravy detailov, napr. zelene (všetky stromy, všetky riadky viniča a všetky steblá trávy v bronzovom meste totiž „vyrástli“ vďaka špeciálnemu 3D peru) a potom sme sa začali hrať s farbami.“
Rešpektujúc vinohradnícku tradíciu mesta
Na južných svahoch Malých Karpát sa vinič pestoval od nepamäti. Prvé písomné záznamy o tom, že Svätojurčania sa živia vinohradníctvom a vinárstvom, pochádzajú z roku 1209, vinohradnícka história mestečka je však nepochybne podstatne staršia, hoci záznamy spred tohto roku sú skúpe na slovo. Bronzový model, prirodzene, na túto tradíciu nadväzuje: už pri pohľade z diaľky udrú do očí akoby kmienky viniča na podstavci, pri pohľade zblízka zaujme dômyselne zvolená farebnosť.
„Miesta zvaru ostali v typickej bronzovej, niektoré časti sú popolavé, iné sme spatinovali – koruny stromov, tráva, kríky i samotný vinič majú zelenkavý, takmer tyrkysový nádych, strechy budov sme vyleštili dozlatista,“ prezrádza autor modelu Marián Králik. „Ale príroda a čas tomu dajú vlastnú patinu. Vzhľadom na to, že ľudia budú mať Svätý Jur ani nie tak na dlani ako pod dlaňami, nechali sme ten materiál v podstate surový. Naniesli sme naň včelí vosk, ale žiaden polyuretán, pretože ten by veľmi ochudobnil zážitok z toho dotyku. Musím priznať, že chvíľu som zvažoval, či do modelu nezakomponovať nejaký naturalistický strapec hrozna, ale zdalo sa mi to trochu násilné, ako mierny presah na gýč, takže som napokon od tejto myšlienky upustil.“
Ulahodiť očiam i rukám
Sochárske diela nie sú pre Mariána Králika ničím novým, na to, čo sa bude v bronze vynímať, už má vycvičené oko, počítač aj zlievačov, na to, ako sprístupňovať umenie ľuďom so zdravotným postihnutím, ho pripravilo niekoľko semestrov na Slovenskej technickej univerzite, to i ono doplnili aj osobní priatelia. Za časť informácií však vďačí aj ÚNSS. V septembri 2021 sa totiž naša organizácia stala odborným garantom a partnerom mesta.
„Veľmi ma potešilo, keď mi Branislav Mamojka a Pavol Korček z ÚNSS moje tézy potvrdili,“ hovorí vedúci tvorivého tímu. „Záležalo nám na tom, aby si aj nevidiaci mohli prezrieť nielen budovu kostola či kláštora, ale napr. aj bosáže, ktoré ich zdobia, aby sa z modelu dozvedeli, ako vyzerajú oporné piliere gotických stavieb. Preto sme istý čas hľadali nielen správnu mierku zobrazenia, ale aj mieru detailov. Pravdaže, pohrali sme sa aj s povrchmi – hmatom možno veľmi dobre odlíšiť napr. hladké chodníky, jemne zvlnenú hladinu potoka či šindle striech, výraznejšie štruktúrovanú a, treba povedať trošku pichľavú zeleň. Niektoré miesta som leštil kefkou, iné som zámerne ponechal drsnejšie, aby to bolo čo najautentickejšie.“
A potom prišiel na rad brail. Ten sa spolu s krátkym popisom v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku nachádza na takmer poldruhametrovej strane trojuholníka. Bodky sa najprv vynorili z 3D tlačiarne a potom odliali z bronzu, čo je pomerne náročný postup, ale podarilo sa. Pravda, majú sa k sebe trošku viac, než je zvykom, čítať sa ale dajú pomerne pohodlne. Poukladali sa do stručných informácií o prvej písomnej zmienke o Svätom Jure, o jeho staršom názve Zeniburg a o tom, že ide o kráľovské vinárske mesto. Od pôvodného zámeru očíslovať strechy budov brailom a v legende priblížiť, o akú pamiatku ide, umelci po vzájomnej dohode ustúpili.
„Zdalo sa nám zbytočné popisovať toľko vecí, hľadať najprv číslo, potom vysvetlenie v legende a opäť sa vracať do bronzových ulíc,“ vysvetľuje Marián Králik. „Šlo nám predovšetkým o umelecký zážitok, o to, aby sme zachovali skutočné proporcie objektov a ich rozmiestnenie. Ale nevidiaci sa v tom určite nestratia – meštianske domčeky sú jednoduché, radnica, kostoly, kláštor a všetky ostatné pamiatky majú podstatne viac detailov, ktoré sme vytiahli do reliéfu. Vďaka nim určite pochopia, že ide o historicky významnejšiu pamiatku,“ dodáva autor bronzového mesta Svätý Jur.
Aby sme vám neostali nič dlžní, dodáme, že zľava si môžete prezrieť obraz sv. Juraja ako zabíja draka a sprava načítať QR kód, ktorý vás presmeruje na stránku mesta a priblíži vám históriu celého projektu.
Cesta do minulosti
Presnejšie ide o tri cesty. V rámci projektu Digital Village totiž mesto vytypovalo 3 najpútavejšie príbehy, ktoré sa so Svätým Jurom viažu a ktorých súčasťou sa vďaka špeciálnym 3D okuliarom môžete stať aj vy. Všetci ste srdečne pozvaní do izby Mórica Beňovského v piaristickom Kláštore (odporúčame kráčať s hlavou vysoko vztýčenou, aby vašej pozornosti neunikli vzácne slnečné hodiny na priečelí budovy, zobrazujúce symboly vinohradníckeho kraja, a to slnko a hrozno) a na ostrov Madagaskar, pretože jeho severnej časti gróf istý čas kraľoval. Milovníkom folklóru dávame do pozornosti átrium Renesančného domu. V typickom vinohradníckom obydlí môžete vďaka virtuálnej realite prežiť tradičnú veselicu, prezrieť si renesančné kroje, zoznámiť sa s vybranými remeslami a nástrojmi. Tretia pozvánka odkazuje na Pálffyho kaštieľ a na tradíciu vinohradníctva a vinárstva, kde na vás čaká ukážka prešovania hrozna a výroby vína. V priestoroch kaštieľa totiž sídli vinárstvo, využívajúce najnovšie technológie, súčasťou prezentácie sú aj krátke videá o pôvodnom a modernom vinárstve.
Marián Králik
Mgr. art., Art. D. Marián Králik (1984) tvorí sochy, obrazy a limitované dizajnové edície. Svoj výraz a rukopis našiel prostredníctvom kresby a graffiti. Skúsenosti s rozličnými materiálmi a technikami mu dovoľujú pristupovať k tvorbe inovatívne, vďaka čomu myšlienky diela netrpia schematickým prístupom. Ako odborný asistent na Ústave dizajnu Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej Technickej Univerzity sa venuje dizajnu a jeho interdisciplinárnym presahom. Dielom pamätníka Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej na námestí SNP sa jasne vymedzil v zásadnej otázke hľadania pravdy. Expozícia jeho diel v Absentee gallery vo františkánskej záhrade v Bratislave je súborom monumentálnej tvorby. Vystavoval v Rakúsku, Nemecku, Rumunsku, Taliansku, Škótsku, Poľsku a jeho práce sú aj za veľkou mlákou.
Projekt cezhraničnej spolupráce s názvom Digital Village bol financovaný prostredníctvom Programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Rakúsko 2014 – 2020 a naše mesto bolo jedným z partnerov projektu, ktorými sú slovenské a rakúske univerzity a samosprávy.
Dušana Blašková, členka Krajskej rady ÚNSS Bratislava