Keď je starnutie strašiakom

„Forever young!“ Nôtili sme si, nôtili, zrejme v snahe zakryť mierne znepokojenie, ktoré sa nás zmocňovalo pri každej ďalšej vráske, pri trhaní ďalšieho sivého vlasu, pri zistení, že človek už jednoducho nevládze toľko, čo pred rokom – dvoma. Najviac toho strachu však ale predsa len zavievalo od členov ZO č. 57, preto sa do veľkej zasadačky rozhodli pozvať psychologičku Alžbetu Baratkovú z psychologickej poradne Blízko k sebe. Reku, nech nás zo strašidelného zámku odborne vyvedie 😊

Zaujímavé aktivity, práca v skupinách, myšlienky filozofov a rozhovory nám pomohli uvedomiť si, čo onen strach v nás rozdúchava a čo ho živí, aké sú jeho dôsledky, ale, verte-neverte, podarilo sa nám nájsť aj pomerne dosť pozitív starnutia. Na čom sme sa ale všetci zhodli – treba ostať navždy duchom mladý, zachovať si záujem o život vôkol nás, obklopovať sa pozitívne naladenými ľuďmi – na čo začínať i končiť deň tým, čo všetko bolí, vŕzga a škrípe? Nám sa už starne ľahšie a radostnejšie, tak ak si neviete rady, príďte medzi nás! My vám ukážeme, ako aktívne a s gráciou starnúť 😉

 

Na fotografii stojí za stolom psychologička a prihovára sa účastníkom. Vedľa nej sedí predsedníčka ZO Vanesa Richterová.

Alžbeta Baratková si pre nás pripravila skutočne bohatý program

 

Pohľad na celú miestnosť, plnú účastníkov sediacich za stolmi. Stoly sú usporiadané v tvare písmena U.

O starnutí diskutovali všetky vekové kategórie našich členov