A bolo Svetlo

Zakaždým mierila pochodeň inam. Raz uľahčovala prácu s hlinou, inokedy maľovať prstovými, akrylovými či temperovými farbami. Tu posvietila na štetce, papier, plátno, nožnice, tu na lepidlá. V roku 2018 sa projekt s názvom A bolo Svetlo zaradil do zoznamu tých, pri ktorých dvihla grantová komisia ÚNSS palec hore, tak, reku, pozrite aj vy, koľkože luxov to tam vlastne majú.

„S myšlienkou pomáhať ľuďom s postihnutím som sa pohrával dlho. Nevedel som, aké postihnutie by mali mať, ani kde ich hľadať, len som cítil, že najviac rozumiem výtvarnej tvorbe, a to je to, čo by som chcel a vedel odovzdávať ďalej.“

Takto nám začal servírovať svoje spomienky Martin Dzurek, ktorý pod Krajskou radou ÚNSS Bratislava vedie výtvarnú skupinu Svetlo. Každú druhú stredu naplní veľkú zasadačku inou vôňou, pretože každá patrí inej technike, všetky však rozvoju jemnej motoriky, fantázii a vyjadreniam celej škály emócií. Za ponukou skúsiť dobrovoľnícky viesť výtvarné dielne práve v ÚNSS netreba hľadať ženu, ale osobnú skúsenosť.

„V roku 2004 som si sám prešiel ochorením očného nervu a trvalo dosť dlho, kým som sa z toho „vystrábil“. Počiatočná obava z možnosti straty zraku sa ma hlboko osobne dotkla, nakoľko som si uvedomil, ako veľmi sa naň vo svojej práci výtvarníka spolieham. Zaoberal som sa aj myšlienkou, či by som vedel s poškodeným zrakom ďalej tvoriť. Tu niekde som sa rozhodol, že by to mohli byť práve ľudia so zrakovým postihnutím, ktorým by mohla výtvarná tvorba priniesť do života obohatenie a radosť.“

Kto iný ako výtvarník musí vždy s farbou von?

 „Naozaj som vôbec nevedel, čo predstavuje práca s nevidiacimi a slabozrakými ľuďmi. Ako ich viesť, čo zvládnu, ako im neprivodiť rozpaky, nepovedať niečo nevhodné, ale hneď od začiatku vznikla veľmi príjemná a uvoľnená atmosféra, ktorú títo ľudia vytvorili a rozpustili tak aj moje prvotné obavy.“

Odvtedy sa stretávajú každú druhú stredu v mesiaci, a to už 15 rokov. Za ten čas sa sformovalo akési pevné jadro, ale skupina je otvorená aj pre občasných návštevníkov či ľudí, ktorí si to chcú len vyskúšať. Martin Dzurek rozdiel medzi ľuďmi s postihnutím a bez neho vôbec nevníma.

Výtvarné umenie nevidiacich a slabozrakých

„Bol som milo prekvapený, keď na prvé stretnutie prišlo asi 8 ľudí vo veku od 18 do 80 rokov,“ pokračuje v spomínaní Martin Dzurek. „Zo začiatku sme pracovali najmä s hlinou, ktorá sa mi ako materiál zdala pre všetkých zvládnuteľná. To, ako budú nevidiaci, či ľudia so zvyškami zraku pracovať v plošných technikách a s farbami, som zisťoval až postupne.“

Za ten čas, čo sa v priestoroch Krajského strediska ÚNSS v Bratislave nevidiaci a slabozrakí umelci stretávajú, už vyskúšali mnohé výtvarné techniky. Niektoré sa osvedčili viac, iné menej. Každý si našiel to, čo mu je blízke.

„Pri výbere tém sa snažím voliť také, ktoré sú zrozumiteľné a nejakým spôsobom zvládnuteľné aj pre úplne nevidiaceho, aj pre človeka so zvyškami zraku. Snažím sa im čo najmenej pomáhať a zasahovať do tvorby,“ uzatvára Dzurek.

Vo svetle reflektorov

Prvú výstavu pripravila výtvarná skupina Svetlo už v roku 2004, odvtedy vystavujú doma aj v zahraničí. Ohúrili už českých aj poľských milovníkov umenia. Veľkým úspechom je, že dlhoročná členka Libuša Kordíková reprezentovala Slovensko vo výtvarnej tvorbe na abilympiáde v Tokiu. S dielami viacerých ste sa však mohli stretnúť aj vy. Na putovných výstavách, na rôznych kongresoch a seminároch, konferencii Sprístupňovanie kultúry nevidiacim a slabozrakým osobám – Kultúrne aktivity ľudí so zrakovým postihnutím, ktorú ÚNSS zorganizovala v novembri 2016 v Poprade, ale aj na propagačných či reklamných predmetoch, ktorými obdarúvame našich partnerov a spolupracovníkov. Áno, motívy mnohých našich vianočných pohľadníc sú z ich dielne, aj v tzv. „okatých“ tričkách a hrnčekoch zanechali svoj rukopis.

Najväčšia je vždy pod lampou     

Martin Dzurek je výtvarný umelec, ktorý popri sochách komorného charakteru tvorí aj monumentálnu plastiku, rôzne inštalácie a performance, je dokonca držiteľom niekoľkých ocenení za realizácie v architektúre a verejnom priestore, V poslednom období sa venuje aj interaktívnym inštaláciám a performance, v ktorých sa spája hudba, divadlo, fotografia, literatúra a video. Vystavuje na viacerých samostatných a kolektívnych výstavách doma a v zahraničí, zúčastňuje sa na slovenských a medzinárodných sympóziách, je členom viacerých výtvarných umeleckých spolkov na Slovensku.