Čo takto nadviazať na dlhoročné pravidelné vzdelávacie aktivity v Bratislavskom kraji a už otrasení z nútenej pandemickej prestávky, pokračovať v načatej sérii stretnutí so ZOO Bratislava? Takto sme hútali, hútali, až sme myšlienku premenili v čin. Spolu s výchovno-vzdelávacou lektorkou Oddelenia vzdelávania a marketingu ZOO Bratislava Dominikou Nagyovou sme, berúc do úvahy materiálne vybavenie ZOO (preparáty, časti kostier, vajcia, pierka a pod.), vystavali program štyroch stretnutí. Chceli sme niečo rukolapné, aby si účastníci mohli vytvoriť čo najreálnejšiu predstavu o tvare, veľkosti, štruktúre či pevnosti častí tela vybraných živočíšnych druhov. ZO Malacky, Pezinok, Senec spísala projektovú žiadosť, predložila ju grantovej komisii ÚNSS, dohodla sa s KS, rezervovala si veľkú zasadačku a… A už sa len tešila! A nielen ona, na stretnutia pozvala všetkých ZO-čkárov z kraja. Ale poďme pekne po poriadku.
„Aké máš veľké zuby!“
To síce zaznievalo často, ale odpoveď „To aby som Ťa mohol zjesť“ neprišla. Akoby aj, keď sme si prezerali lebky? Prvé z našich stretnutí bolo totiž venované hlodavcom, ich životu a miestam, kde sa vyskytujú. K dispozícii sme mali ale i živé morské prasiatka. Vďaka tomu sme sa mohli oboznámiť aj s ich váhou, teplotou tela, rýchlosťou pohybu či s ich reakciami na dotyk, svetlo, hluk a pod. Trošku nás ale striaslo, keď sme sa, mojkajúc, dozvedeli, že v niektorých krajinách ich ako skutočnú lahôdku servírujú. Chvalabohu, na ÚNSS ale nikto nikoho ani len nenahryzol.
Ako vyzerá kapybara a jej lebka sme sa dozvedeli na stretnutí v priestoroch Krajského strediska ÚNSS v Bratislave. Foto: Dominika Nagyová
Neuč vtáka lietať, to sa nehodí
Zvlášť keď to sama príroda tak zariadila! Hlavných rolí v druhom stretnutí sa zhostili veľké exotické vtáky, ktoré boli obdarené krídlami len na to, aby nimi pri zápase divoko trepotali a pri neuveriteľne rýchlom behu zvládali náhle zmeny smeru. Z výživného výkladu vám môžeme prezradiť, že s tou pštrosou politikou je to inak – hlavu do piesku strká len vtedy, keď hľadá kamienky, príp. si chce zobnúť trochu piesku, aby mu lepšie trávilo, alebo chce zobákom jemne pootočiť vajíčka, ktoré si hovejú zhruba v polmetrovej hĺbke. Takže žiadny zbabelec to nie je! Po stole, okolo ktorého sme sedeli, kolovali lebky a pierka pštrosa a emu, mali sme dokonca možnosť porovnať veľkosť a povrch viacerých vtáčích vajec.
V ZOO Bratislava
Kopytníky a plazy, ktoré boli na pôvodnom projektovom programe sme s poďakovaním z veľkej zasadačky vyhnali, pretože bolo pripekné počasie na to, aby sme sa tiesnili medzi štyrmi stenami. Vybrali sme sa do areálu ZOO a načahovali sme sa za všetkým, čo neutieklo, nekopalo, neškriabalo, nepichalo, neštípalo, nehrýzlo, netrhalo, ani neškrtilo. Slovom, prehmatali sme si bambusovú záhradku, ktorú postupne spása panda červená, zvyšok sme si popozerali a popočúvali informačne bohatý výklad –zas všade tie ručiská pchať netreba!
Pri stretnutí v priestoroch ZOO Bratislava sme mali možnosť ohmatať si lebku žirafy Foto: Luboš Dubovský
Medzi žirafami
Vedeli ste, že ZOO Bratislava je jediná na Slovensku, ktorá žirafy chová? Využili sme to a posledné projektové stretnutie sme celé-celučičké venovali im. Najprv teoreticky – v domčeku uprostred lesíka, kde prebieha väčšina vzdelávacích aktivít, aby sme si prezreli lebku (predstavte si, žirafy majú len spodné zuby!), stavce (mali sme v rukách jeden 30-centimetrový), akáciu (rastlinku, ktorá im chutí zo všetkého najviac) najviac), potom prakticky – pod dohľadom chovateľa sme v dvoch menších skupinách mohli vstúpiť priamo do ich výbehu, kŕmiť ich, dokonca vyskúšať, akú majú srsť a rožky. Verte-neverte, žirafa, ktorá bola našim hostiteľom, nevydala ani hláska. Nič. Teda možno si v tej niekoľkometrovej výške čosi popod nos zahundrala, ale k nám na zem sa to nedonieslo. Ani nedupe, predstavte si! No, hlavne, že nás nepohrýzla, ani neoslintala!
V stretnutiach so ZOO Bratislava hodláme pokračovať, hoci už mimo projektu Divočina v ÚNSS. O tom ale niekedy nabudúce. Veľmi pekne ďakujeme vedeniu ZOO Bratislava a predovšetkým výchovno-vzdelávacej lektorke Oddelenia vzdelávania a marketingu ZOO Bratislava Dominike Nagyovej, ktorá sa na každé stretnutie naozaj mimoriadne svedomito pripravila, trpezlivo odpovedala na všetky naše zvedavosti a dohliadla na to, aby si naozaj každý účastník mohol do sýtosti vlastnoručne popozerať všetko, čo sa popozerať dalo. Krajskému stredisku ďakujeme za priestory, v ktorých nám dovolilo stráviť príjemné chvíle s hlodavcami a nelietavými vtákmi.
Po tom, čo sme spoznali kostru žirafy, mohli sme jednu živú aj nakŕmiť. Foto: Ľuboš Dubovský