Keď nevidiaci vidia alebo Rozprávajúci dotykový rám v Slovenskej filharmónii

Otvorenie sezóny v Slovenskej filharmónii býva vždy slávnostnou udalosťou, to tohtoročné (v poradí už sedemdesiate štvrté) bolo výnimočné zvlášť pre nás. Prv než sa umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra Ewald Danel chopil taktovky a dal svojim hudobníkom pokyn začať Koncert bez bariér, sme do života uviedli Rozprávajúci dotykový rám s dvomi reliéfnymi platňami, vďaka ktorým si budovu Reduta a Koncertnú sieň Slovenskej filharmónie môžu prezrieť aj nevidiaci a slabozrakí. Hmatom, sluchom a zrakom.

 

Rozprávajúci dotykový rám vedie ruky návštevníka reliéfnou kópiou budovy Reduta a Koncertnej siene Slovenskej filharmónie

Rozprávajúci dotykový rám vedie ruky návštevníka reliéfnou kópiou budovy Reduta a Koncertnej siene Slovenskej filharmónie. Foto: Tomáš Bako

 

Tvrdé reliéfne platne sú vytlačené na 3D tlačiarni a doplnené o sprievodný text v podobe zvukovej nahrávky. Texty majú dve roviny: prvá sa zameriava na opis objektu, teda na to, čo vidiaci vníma zrakom, tá druhá poskytuje faktografické informácie, napr. kto a kedy danú budovu postavil, na čo slúžila pôvodne a v čom tkvie jej výnimočnosť. Prináša však aj ďalšie zaujímavosti. Mužský hlas poskytuje faktografické údaje a historické informácie, ženský hlas posúva ruky nevidiaceho po reliéfnej platni.

 

Autorka rozprávajúceho dotykového rámu Ildikó Gúziková ukazuje 3d model budovy filharmónie návštevníkom. Foto: Alexander Trizuljak

 

„Texty svojho audioopisu som sa usilovala formulovať zrozumiteľne, aby vystihovali danú tému a aby odrážali emócie, ktoré pri pohľade na budovu či koncertnú sieň premknú vidiaceho,“ približuje Ildikó Gúziková. „Nejde o náš prvý a pevne verím, že ani posledný projekt, ktorým sa ľuďom so zrakovým postihnutím usilujeme odhaliť krásy, ktoré ich obklopujú, ale ktoré nevidia, resp. na ne nedočiahnu. Na začiatku tejto dobrodružnej výpravy sme, samozrejme, hľadali tú „správnu mieru“, teda to, čo je v opise pre nevidiacich a slabozrakých podstatné a zaujímavé a čo už, naopak, zaťažuje, alebo rozptyľuje pozornosť. Doteraz s ľuďmi, pre ktorých je náš sprievodca primárne určený, intenzívne spolupracujeme – nemožno predsa robiť čosi pre nich bez nich,“ vysvetľuje Ildikó Gúziková.

Sólový part Bachovho Koncertu pre husle a orchester a mol, BWV 1041 znel na Koncerte bez bariér v interpretácii mimoriadne talentovaného pätnásťročného huslistu Viktora Knappa, ktorý sa narodil ako nevidiaci. So Slovenským komorným orchestrom sa predstavil po prvýkrát. Od septembra t.r. nastúpil do 1. ročníka na bratislavskom Konzervatóriu, kde doteraz navštevoval triedu Nadaných žiakov u Júliusa Horvátha, člena orchestra Slovenskej filharmónie.

Sólový part Bachovho Koncertu pre husle a orchester a mol, BWV 1041 znel na Koncerte bez bariér v interpretácii mimoriadne talentovaného pätnásťročného huslistu Viktora Knappa, ktorý sa narodil ako nevidiaci. So Slovenským komorným orchestrom sa predstavil po prvýkrát. Od septembra t.r. nastúpil do 1. ročníka na bratislavskom Konzervatóriu, kde doteraz navštevoval triedu Nadaných žiakov u Júliusa Horvátha, člena orchestra Slovenskej filharmónie. Foto: Alexander Trizuljak

 

Rozprávajúci dotykový rám je dielom PhDr. Ildikó Gúzikovej a Ing. Vladimíra Maroša a je chránený úžitkovým vzorom Úradu priemyselného vlastníctva SR, ako aj zápisom do európskeho registra dizajnov Spoločenstva.  

 

Vytvorenie Rozprávajúceho dotykového rámu, umiestneného vo foyer Slovenskej filharmónie, finančne podporila Zurich Insurance Company Ltd .