Prečo je dôležité mať braila

Neviem ako vy, ale my v Krajskej rade a a Krajskom stredisku ÚNSS Bratislava v tom máme jasno, a preto sme sa rozhodli hromadne poďakovať jednému francúzskemu mladíkovi, ktorý si študentský život krátil mimoriadne ušľachtilým a kreatívnym spôsobom a obyčajným bodkám vdýchol nový život. Prečo by len jedna osamotená, dve pod sebou a tri za sebou mali mať zmysel?

Zo zákulisia

Kým sme v utorok 28. marca o 9:30 Prešporské braillovanie slávnostne otvorili, čakalo nás pomerne dosť práce. Prvým bodom bola príprava súťažných textov.

„Témy som hľadala veľmi dlho. Snažila som sa siahnuť po niečom zaujímavom, poučnom, nevšednom, možno zábavnom, niečom, čo by súťažiacich bavilo. Chcela som, aby ich pútavosť toho textu zbavila stresu, aby sa z písania, čítania či korektúry tešili a brali to ako hru,“ povedala Dušana Blašková z KR ÚNSS Bratislava, ktorej táto úloha pripadla. „Jedna vec je ale vymyslieť si tému, druhá nájsť k nej vhodné texty. Niekoľko námetov som musela odhodiť práve preto, že podklady, ktoré som k nim našla, boli nudné, plné dlhých, zložených, odborných, cudzích alebo nič nehovoriacich slov. Istý čas som obiehala okolo planéty posiatej diamantmi, ale sama som z toho celého rozumela len predložkám a spojkám. V hre boli aj permoníci, ale tí sa zakopali tak hlboko, že som o nich na internete nevyfárala ani písmenko. Čítala som si o múzeu mobilov, ale tam sa to hemžilo značkami a parametrami. Takže zase nič. Navyše, téma musí byť univerzálna, a to aj pokiaľ ide o vek, záujmy, ale aj pohlavie. Ďalšia vec je tá, že diktát nemôže byť plný ypsilonových chytákov, zákerných čiarok a pod., pretože by nás súťažiaci bielymi palicami hnali cez celú Bratislavu,“ pokračuje s úsmevom. „Po niekoľkodňovom pátraní sa to ale podarilo. Na tú stranu – dve som zhustila čo najviac zaujímavostí, najviac ne/známych faktov a posunula to Branislavovi Mamojkovi, ktorý to nalámal tak, aby to bolo všetko s brailovým poriadkom a pustil sa do tlače.“

Potom to chcelo zabezpečiť porotcov, široko-ďaleko rozoslať pozvánky a vyzdobiť a mierne preorganizovať priestory na Sekulskej, aby si v nich našiel svoje pohodlné miesto naozaj každý. Súťažiaci, sprievodcovia, porotcovia, hostia i organizátori.

Na súťaž sa dostavila dobrá štyridsiatka ľudí: 16 braillistov (zo SŠI na Svrčej v Bratislave, dospelí z nášho, ale i Trnavského a Trenčianskeho kraja) a ich psychické podpory. Chýbať nemohol ani Josef Zbranek (duchovný otec súťaží v čítaní a písaní Braillovho písma, ktoré vyrástli v Braillovskú olympiádu), Michal Tkáčik (hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo) či Marek Hlina a Simona Schallerová (z centra špeciálno-pedagogického poradenstva pre deti so zrakovým postihnutím v Bratislave), ktorí zasadli do poroty. A keďže sme prítomným chceli spestriť čakanie, prípadný stres znížiť na minimum a zároveň ich s tým i oným oboznámiť, prichystali sme tri stanovištia. Pri jednom sa na pozadí reliéfneho obrazu brazílskeho maliara Adelia Sarra vynímala Ildikó Gúziková so svojím Rozprávajúcim dotykovým rámom, do ktorého povkladala na 3D tlačiarni vyhotovenú Madonu z Popradu či vyobrazenie budovy Reduty, pri druhom „číhal“ Jaroslav Mamojka, aby im predstavil novinky Tyflocompu, pri treťom vedúci KS ÚNSS Bratislava Tomáš Bako, ktorý ich oboznamoval s písaním na virtuálnej braillovej klávesnici dotykového telefónu.

Čítanie v praveku a stredoveku

Traduje sa, že lovci v praveku najprv vykopali obrovskú jamu, prikryli ju vetvami stromov, dobre zamaskovali, posadali si dookola a striehli, kedy sa mamut vyberie na prechádzku a jednoducho sa prepadne na jej dno. Potom vraj zvolali chlapov, nazbierali kamene, spojili sily a zviera usmrtili, aby si zabezpečili obed. Vlastne veľa obedov. V názore, či to bolo naozaj tak, sa historici rôznia, našim súťažiacim sme ponúkli argumenty za aj proti, ale pravda je taká, že nik sa až k nim nedočítal. Ale bojovali statočne! Najstatočnejšie Mária Janáková, ktorá v II. kategórii čítania získala prvé miesto a svojím výkonom predbehla dvoch statných „lovcov“, a to Pavla Steigaufa a Martina Zabáka.

Ostatných čítajúcich sme voviedli do súdnej siene. Prizerali sa procesom proti chrústom, húseniciam, kobylkám, slimákom, krtom, myšiam, krysám, úhorom, psom, ošípaným, kravám, býkom či koňom, ktoré neboli v minulosti žiadnou právnou anomáliou. Všetko bolo – žalobca, výrečný advokát, svedkovia a, pravdaže, tresty. Cirkevné súdy väčšinou riešili zničenie úrody, ale práva ste sa mohli dovolávať aj vtedy, keď ste mali v dome myši. Súd im najprv poslal priateľský list, ktorým ich vyzval opustiť váš príbytok, a ak myši na písmo nereagovali, nasledovalo prekliatie. Sudcovia Prešporského braillovania, chvalabohu, nikoho preklínať nemuseli, ani súťažiaci nehromžili, pretože text bol naozaj jednoduchý. Najmenej dôvodov na sťažnosti mala Lucia Husárová, ktorá bezchybne prečítala 111 slov, Dominika Pozdechová s deväťdesiatimi deviatimi a Jana Pramuková so svojou sedemdesiat päťkou.

Keďže sme chceli byť spravodliví, deti a mládež sme od dospelých oddelili a súťažili samostatne. V kategórii Čítanie žiakov I stupňa ZŠ si s bodkami najlepšie poradil tretiak Nikolas Kolár, druhé miesto obsadila Angela Osuská a tretie Branislav Dvorecký, spolužiaci zo štvrtej triedy. Z druhostupniarov sa najväčšmi darilo piatakovi Viktorovi Radošovskému (ktorý ako jediný zo súťažiacich študuje integrovane), k druhému miestu sme blahoželali šiestačke Karolíne Koňarčíkovej a k tretiemu ôsmakovi Máriovi Chrenovskému.

Zdravý apetít pri písaní

Všetkým bez rozdielu sme diktovali A štvorku o mucholapke podivnej, pomerne malej prízemnej rastline, ktorej medzi listami a bielymi kvetmi vyrastajú maličké roztvorené zubaté tlamy. Nie nadarmo ju nazývajú kráľovnou mäsožraviek. Na nikom z našich si ale inepochutila – nedali jej šancu. Klepanie strojov sa nieslo celou ulicou, za čo sa našim susedom dodatočne ospravedlňujeme, ale ono to inak naozaj nejde! Najväčšie tempo vyvinula Dominika pozdechová, ktorej sme narátali 172 čistých úderov za minútu, Lucia Husárová si s počtom 164 zaslúžila druhé miesto, číslo 125 prinieslo bronzovú medailu Jane Pramukovej.

Žiaci si ale svoju odmenu „vyklepali“ takisto. Všetkých sme ocenili hmatákmi, ktoré vyrobilo Středisko ELSA pri ČVUT. Z množstva hmatových letákov sme vybrali tie, ktoré bodovou grafikou znázorňujú labyrint.

Keď brail nie je reliéfny

„Minimálne to skúsme,“ povedali sme si, keď sme plánovali, aké disciplíny súťažiacim ponúkneme. Jednou z nich bolo písanie na virtuálnej brailovej klávesnici dotykového telefónu. Isté nesmelé signály záujmu boli, aj sme sa ich usilovali všemožne podporiť, ale márne. Pred porotu sa neodvážil nik. Michala Tkáčika zo SABP sme sa spýtali, prečo sú podľa jeho názoru disciplíny, v ktorých sa Braillovo písmo spojí s technikou a technológiami, pre ľudí nepríťažlivé.

„No, jedna vec je motivovať ľudí, ktorí s bodovým písmom robia, alebo robili kedysi a chcú si zmerať sily, ale brail, ktorý je aktuálne v tej digitálnej podobe, na Slovensku takmer absentuje. Jedným z dôvodov je podľa mňa to, že nevidiaci sú veľmi zriedka konfrontovaní s braillovými riadkami alebo s braillovou klávesnicou, či už on screenovou alebo mechanickou. A to hovorím nielen o tých, ktorí študujú integrovane, ale aj o tých na špeciálnych školách. Tým, že sa od útleho detstva logicky prechádza na počítač, sú zvyknutí na auditívnu formu prijímania informácií, brail nemá v ich živote takú silnú pozíciu, alebo ho dokonca vôbec niet. To je druhý faktor, na ktorom musíme pracovať, a ten súťažami nedosiahneme. O riadok treba požiadať, treba si ho vybaviť, navyše, ani učitelia, ani inštruktori na to nekladú dôraz. Málokto povie: „V poriadku, pracuj s čítačom obrazovky, využívaj zvukové knihy, ale v takom a takom prípade siahni po riadku, pretože presne vtedy ti audio sprostredkuje len časť informácií a ty potrebuješ všetky.“ Lebo keď sa naučíme robiť s počítačom len auditívnou formou, robíme len auditívnou formou. Ale ak by tam ten riadok bol, garantujem, že skôr či neskôr by ľudia začali naň siahať. Je jedno, či by ho začali používať len na 5 percent, som presvedčený, že by na ňom postupne čítali stále viac a viac. Ale ak ho nemajú, nemajú ani len tú možnosť. Pokiaľ ide o mobily, poznám ľudí, ktorí začali robiť s dotykovým telefónom, a keď prišla braillova klávesnica, veľmi sa potešili. Vedia to oceniť a hovoria, že je to pre nich najrýchlejší spôsob, ako sú schopní niečo zapísať. Ale poznám aj takých, ktorí sú nevidiaci od narodenia, technicky zdatní, a hoci braila vedia, neprejdú naň. Ktohovie, prečo je to tak.“

Od braila k Wikipédii

Korektúru sme totiž mali o tom, ako tvoria encyklopedisti 20. storočia. Po nociach, po práci a zadarmo. Schválne, koľko chýb nájdete vy?

Každé heslo vo Wikipédii musí obsahovať dôveryhodne zdroje a byť neustále kontrolované editormi, ktorý overujú, či publikované informácie spĺňajú stanovené štandardy. Pravda všeobecné heslá sú v porovnaní s tými konkrétnymi spracované oveľahoršie. Nečudo – predsa len sa o čosi ľahšie vysvetľuje, čo je prídelový lístok, než čo je komunizmús.

Podarilo sa? Ak áno, tešíme sa na vás na niektorej z ďalších súťaží v čítaní a písaní Braillovho písma, ak ste si rady nedali, ozvite sa Lucii Husárovej, Janke Pramukovej alebo Pavlovi Steigaufovi, ktorí si s tým poradili najlepšie.

Braililo sa nám pred očami

Doslova. Nielen texty a výzdoba boli v bodkách, dokonca aj ceny boli tematické. Ďakujeme za ne predovšetkým štedrej ruke predsedu KR Bratislava Jána Cesneka a vedúceho KS ÚNSS Bratislava Tomáša Baka. Umožnili nám zakúpiť napríklad Rubikovu kocku, spoločenské hry či prívesky s brailom, hmatáky a mnohé ďalšie veci a vecičky. Vďaka podpore SKN Mateja Hrebendu v Levoči a SABP sme mohli výhercom do taštičiek pribaliť veľké obrázkové i stolové kalendáre a každému účastníkovi reliéfnu pohľadnicu s veľkonočným motívom, Tyflocomp daroval okrem iného napr. hovoriace hodinky.

Stále to ale nie je všetko! Michala Tkáčika sme poprosili, aby rozhodol o udelení dvoch mimoriadnych cien. A tak si Viktor Radošovský za neutíchajúcu priazeň Braillovmu písmu prevzal Sudoku s brailom a Pavol Steigauf, ktorý nevynechal hádam jedinú súťaž, čo i len zaváňala brailom, sa radoval z licencie na Corvus, ktorú nám do Prešporského braillovania venovala nezisková organizácia Touch & Speech. Mimoriadne ceny by mali vyvolať mimoriadnu radosť, a to sa nám aj podarilo – Viktorko je milovníkom spoločenských hier, pán Steigauf o aplikačnom sete na sprístupnenie smartfónov zatiaľ len čítal, teraz si ho však bude môcť vyskúšať, čo ho veľmi potešilo.

Napínajte uši a načahujte ruky. Na braila naďabíte

„Myslím si, že každá aktivita, ktorá sa robí v oblasti propagácie Braillovho písma, má zmysel, teda aj takéto súťaže,“ povedal na margo nášho utorkového snaženia Michal Tkáčik. „Pravdaže, je to len jeden motív tej propagácie, ani zďaleka však nemôže byť jediný. Na takomto type podujatia som bol v auguste v Košiciach, v novembri v Trnave a teraz v Bratislave a potešilo ma, že ľudia majú o braila záujem, dokonca sú ochotní kvôli nemu cestovať. Na druhej strane, málo sa obmieňajú – zmerať si sily prichádzajú prakticky stále tí istí. Ale videl som na nich, že majú ozajstnú radosť, hoci ich niekedy trápili pochybnosti, či sa im to podarilo aspoň tak dobre ako minule.“

Prezradíš nám, prosím, aké aktivity na propagáciu Braillovho písma Ti ešte plnia pracovný kalendár?

„V skutočnosti sú to dva kalendáre,“ zasmial sa Michal Tkáčik, „pretože časť aktivít beží pod hlavičkou SABP, druhá v rámci ÚNSS. Pri jej Ústrednej rade sa totiž pozvoľna formujú pracovné skupiny zamerané na oblasť národnej i medzinárodnej legislatívy, prístupnosť v tom najširšom slova zmysle, na skvalitňovanie sociálne služby poskytované ľuďom so zrakovým postihnutím, zlepšovanie podmienok ich uplatnenia na trhu práce, kompenzačné a optické pomôcky, ale aj mnohé iné. Ja som na čele tej, v ktorej hlavnú rolu zohráva práve Braillovo písmo. Aktuálne túto pracovnú skupinu zostavujem, oslovujem ľudí, ktorým Braillovo písmo nie je ľahostajné a majú chuť prispieť k jeho promovaniu. Mojím zámerom je nájsť spolupracovníkov v každom kraji, aby o informácie a podujatia nebol ukrátený naozaj nikto. Zrakové postihnutie pritom vôbec nie je podmienkou členstva. Dodnes sa ku mne pridalo už 6 priaznivcov brailu, ktorých táto možnosť zaujala.“ ÚNSS, ktorých táto možnosť zaujala.“

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, ktorá zastrešuje činnosť SABP, zriadila pomerne nedávno e-shop. Je to v podstate ďalšia stanica, z ktorej sa Braillovo písmo, bodová a reliéfna grafika vypravuje k záujemcom priamo domov. Čo všetko môžeme v regáloch obchodu nájsť?

„E-shop sa nám rozrástol natoľko, že už môžeme hovoriť aj o konkrétnych oddeleniach, nie len o osamotených regáloch. Na svoje si v ňom prídu milovníci poézie, zvlášť z pier slovenských autorov, detskí čitatelia, najvoňavejšie oddelenie je, pravdaže, plné kuchárskych kníh. SABP je ale takisto „dodávateľom“ tohto e-shopu. Naším zámerom je popri Braillovom písme ponúkať aj všeličo s reliéfnymi a bodovými obrázkami, pretože to takisto výrazne pomôže rozvíjať hmat. Zhmotnením týchto našich plánov je Abecedidlo. Bohato bodovo ilustrovaná knižka Želki Zemčákovej vyšla marci tohto roka a určená je deťom, ktoré sa rady hrajú s písmenkami a slovami. Zviazali sme do nej 43 básní, ktoré dokonca malým čitateľom odhalia aj veľké tlačené písmená latinky. Pridali sme aj 20 obrázkov zvierat, kvetov, ale aj všeličoho iného, čo autorka ukryla do veršov. Pre starších žiakov máme napríklad k dispozícii periodickú sústavu chemických prvkov a pre záujemcov bez rozdielu veku pohľadnice k výročiam (päťdesiatka s motívom slnečníc) či veľkonočné (kríž s plátnom prehodeným cez jeho ramená, vajíčka previazané mašličkou alebo zajačik). Niektoré sú kombináciou braila a čiernotlače, iné sú „iba“ vybodkované.“

A čo vaše plány a predsavzatia na tento rok?

„V najbližších týždňoch a mesiacoch by sme chceli trošku rozvíriť stojace vody s učebnicami v braili. Žiaci a študenti v slovenských školách totiž naďalej pociťujú ich nedostatok, zvlášť tí, ktorí sa vzdelávajú integrovane. Braillovo písmo im ale môže pootvárať dvere rôznych vedných odborov a priniesť množstvo informácií, preto sa aj tejto otázke rozhodneme chceme intenzívne venovať.“

Poďakovanie

Krajská rada a Krajské stredisko ÚNSS Bratislava ďakujú všetkým, čo sa v onen utorok na Sekulskej zhmotnili a spolu s nami si uctili Louisa Brailla, ktorý nám ukázal, že aj obyčajné bodky môžu znamenať svet.

Srdečne ďakujeme neziskovej organizácii Touch & Speech, ktorá nám ako mimoriadnu cenu venovala licenciu aplikačného setu Corvus.

Ďakujeme Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a spoločnosti Tyflocomp, s. r. o., ktoré venovali ceny pre výhercov.