Zjednocujúca osobnosť, človek spoločenský, húževnatý, pracovitý. Tieto vlastnosti vložila Anna Vontorčíková plne do služieb ľudí so zrakovým postihnutím a ako agilná a vytrvalá funkcionárka Zväzu invalidov a neskôr Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska vplietla tento svoj odkaz do všetkých svojich aktivít. Bolo to jej životné krédo, ktoré so zanietením a zápalom napĺňala podľa svojich možností a schopností.
Členkou Zväzu invalidov sa stala v roku 1978, po spoločenských zmenách a vytvorení vhodných podmienok na vznik samostatnej organizácie nevidiacich sa spolu s ďalšími členmi sekcie zrakovo postihnutých ZI zúčastnila na prípravných prácach a konštituovaní nášho občianskeho združenia, ktoré vyvrcholilo zvolaním ustanovujúceho zjazdu ÚNSS 7. apríla 1990.
Po prijatí stanov sa veľmi sľubne začala rozvíjať rôznorodá činnosť organizácie, postupne sa rozširovala členská základňa a vytvárali sa podmienky na jej početné aktivity. Anna Vontorčíková sa celých 6 rokov v tejto etape rastu ÚNSS podieľala na jej činnosti ako oblastná tajomníčka a zabezpečovala početné vzdelávacie a inštruktážne podujatia pre nevidiacich a slabozrakých. V období medzi rokmi 1994 až 2000 bola činná i ako predsedníčka základnej organizácie ÚNSS č. 4 Bratislava-Staré mesto, ktorá patrila k najväčším na Slovensku. Na tomto poste venovala všetko svoje úsilie príprave a organizovaniu spolkového života a spolkových aktivít členskej základne v hlavnom meste. Zo zdravotných dôvodov musela po roku 2000 svoje verejné účinkovanie v orgánoch ÚNSS zredukovať, ako členka sa však i naďalej zúčastňovala spolkového života svojej ZO.
Vo veku nedožitých 70 rokov nás 10. marca 2020 navždy opustila. Tí z vás, ktorí ste Annu Vontorčíkovú poznali a mali ste ju radi, venujte jej pietnu spomienku. Spomeňte si na to, že všetkým, čo potrebovali povzbudenie, radu alebo konkrétnu pomoc, bola vždy naporúdzi, vždy ochotná urobiť maximum, čo v danej situácii urobiť mohla. Tomuto svojmu profesionálnemu postoju a ľudskej oddanosti zostala verná do posledných svojich síl.
Posledná rozlúčka so zosnulou sa uskutočnila v najužšom rodinnom kruhu. Miestom jej odpočinku na konci životnej cesty naplnenej obdivuhodnou činorodosťou sa stal Urnový háj v bratislavskom krematóriu.
S Annou Vontorčíkovou sme, žiaľ, nemali možnosť rozlúčiť sa osobne. Spomienka na jednu zo zakladajúcich a mimoriadne činorodých členiek Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v nás ale ostane navždy. Nech odpočíva v pokoji!