Plávanie v Thermalparku Dunajská Streda, záverečný koncert Bratislavského kultúrneho leta Slovenská filharmónia pri fontáne, uvedenie do života unikátnej publikácie Rimania na dotyk – Dejiny, spoločnosť, kultúra, premietania filmov s audiokomentárom v Kine Lumière, štvrtkové on-line čítania v Brailli, ktoré organizuje Slovenská autorita pre Braillovo písmo, prístupné premietania, sprievodné podujatia medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet a diskusia s názvom Audiovízia bez bariér IV: Sen vs. realita v slovenských divadlách a kinách, letná opekačka i vianočné stretnutie nevidiacich. Rok 2024 bol však na podujatia organizované Krajskou radou ÚNSS Bratislava oveľa, oveľa bohatší!
Besedy alebo Viac hláv, viac rozumu
Je láska tým, prečo sa na smrť možno pozerať s nádejou? Má moc oslobodiť nás od strachu z nej? Ako mení prežívanie vzťahov k blížnym vedomie konca? Na tieto (ale aj mnohé iné) otázky sme spolu s filozofkou Máriou Spišiakovou hľadali odpovede začiatkom februára. A keďže sme sa zišli na Oddelení pre nevidiacich Mestskej knižnice v Bratislave, stretnutie bolo trochu prednáškou, trochu rozhovorom a trochu čítaním vybraných literárnych diel. Pýtate sa, čo sme zistili? Že hovoriť o smrti znamená hovoriť hlavne o živote, a nemusí to byť vôbec smutné.
Apríl sme prebesedovali s očným lekárom Pavlom Lackovičom, júl s novými zamestnancami spoločnosti Tyflocomp. Jednoducho sme boli zvedaví, aké majú plány, aké pomôcky sa objavili na ich pultoch a aké sa tam vďaka prebiehajúcim rokovaniam ocitnú v najbližších týždňoch. Pre mimoriadny záujem bola táto diskusia streamová, aby nič neuniklo ani mimobratislavským nevidiacim a slabozrakým. Kompenzačné a optické pomôcky ale prišli na rad ešte raz, a to v polovici novembra.
Naše poznávacie zájazdy
Považím, Záhorím, Zamagurím i Oravou. Týmito regiónmi sme sa túlali v roku 2024. Sereď bola naším cieľom hneď dvakrát – na jar, keď nám hodnotný náučný program na tému Pamiatky a pamätihodnosti Serede, ukrytý pod hlavičkou klubových podujatí Slovom a hmatom, pripravilo tamojšie Mestské múzeum“, a v októbri, keď sme absolvovali šumivú exkurziu v spoločnosti Hubert. V Skalici sme sa Dozvedeli mnoho zaujímavostí o dávnej, ale i novšej histórii mesta a doslova si vychutnali Trdlofest 2024. Týždeň sme si vyčlenili na spoznávanie Tatranskej Lomnice, Červeného kláštora, ktorý v roku 1320 založili a spravovali kartuziáni a ktorý bol od 17. storočia v rukách kamaldulských mníchov. Po kultúrnych zážitkoch sme si dopriali výlet Pieninským národným parkom a zhruba 9-kilometrovú plavbu v pltiach po krásnej rieke Dunajec.
Koncom septembra sme si to opäť namierili na sever. Navštívili sme Múzeum kávy v Krušetnici, Múzeum oravskej dediny v Zuberci, najstarší drevený kostolík na Slovensku v Tvrdošíne, obec Klin, kde sme poobdivovali monumentálne výtvarné dielo, sochu Ježiša Krista na vršku Grapa, pobudli sme v Múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, preplavili sa po vodách Oravskej priehrady a napokon zakotvili pri Slanickom ostrove umenia. Úctyhodný program na tri dni, čo poviete?
Koncom novembra nám svietil v kalendári Hlohovec a „spojiť príjemné s užitočným“. Súčasťou poznávacej časti bola návšteva Vlastivedného múzea, Farského kostola sv. Michala Archanjela, Kaplnky sv. Anny a Hvezdáreň s planetáriom M. R. Štefánika, súčasťou tej pracovnej schôdza členov výborov všetkých základných organizácií Bratislavského kraja. Bolo treba rekapitulovať, plánovať a diskutovať.
Hodili sme sa do gala!
Ani rokom 2024 z nás nevyprchala láska k divadlu. Na jar sme sa vybrali do činohry Slovenského národného divadla, aby sme si vychutnali adaptáciu slávneho románu americkej spisovateľky Louisy May Alcott Malé ženy. Inscenácia plná modernej estetiky a obraznosti nás vrátila nielen do čias americkej občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865, ale aj do radostí a starostí detstva a dospievania. Tými nás sprevádzali štyri sestry rozličných temperamentov a nadaní, ktoré pod láskavým matkiným pohľadom objavujú svoju individualitu, ale aj stropy možností spoločenských zvyklostí a očakávaní.
Vďaka organizačnému talentu predsedu KR ÚNSS Bratislava Jána Cesneka sme o niekoľko týždňov neskôr obsadili prvé rady Divadla Nová scéna, ktoré uviedlo svetoznámy rodinný muzikál Oliver. Na slovenské javisko sa príbeh chlapca, ktorý zažije dobrodružnú cestu zo sirotinca, cez pohrebníctvo a pouličný gang malých zlodejov až k svojmu nepoznanému starému otcovi, dostáva už druhýkrát. V roku 1997 ho v Štátnom divadle Košice inscenoval Jozef Bednárik, v Divadle Nová scéna sa ho režijne ujal Stano Slovák, umelecký šéf činohry v Mestskom divadle Brno. Inscenáciu plnú nádherne vykreslených charakterov, úžasných melódií a textov, hereckých, speváckych i tanečných výkonov, výpravnej scény a kostýmov vám odporúča celá KR ÚNSS Bratislava. Veď už skúšky stáli za to!
Večer poslednej septembrovej soboty sme strávili v Divadle Andreja Bagara v Nitre a pospomínali sme si na atmosféru medzinárodného festivalu populárnej a tanečnej piesne. Na známe tváre, populárne melódie a texty, dotyk so západom, letmý bozk kapitalizmu, flirt so showbiznisom a závan slobody. Na dlhé letné festivalové dni, divoké večery vo V-klube a na záverečnú v Kryštál bare. To všetko sľubovala (a treba povedať že aj dodržala) anotácia k hudobnej inscenácii Zlatá lýra. Ak chcete poznať zákulisie kultového festivalu Bratislavská lýra, určite merajte cestu do Nitry. Rozhodne sa to oplatí!
Na október sme si naplánovali Teatro Colorato a hosťujúcu autorskú inscenáciu o živote sv. Františka z Assisi s názvom Ucho ihly, na začiatok decembra opäť Divadlo Nová scéna a veľkolepú muzikálovú fresku Jánošík. Rok 2024 sme vyprevádzali síce oneskorene (2. januára), ale o to slávnostnejšie – Silvestrovským Galakoncertom v Slovenskom národnom divadle, kde zazneli svetoznáme árie z opier Figarova svadba, Nápoj lásky, Bohéma, Predaná nevesta a Carmen.
Cesty do minulosti
S Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom sme sa históriou hlavného mesta túlali aj v roku 2024. V rámci cyklu Rande s mestom pre nevidiacich a slabozrakých sme absolvovali celkovo 11 poldruhahodinových tematických prehliadok. Vďaka mestským sprievodcom sme sa zamiešali medzi hostí niekdajších plesov, vydali sme sa po stopách travertínu, prešli sa starodávnymi uličkami, vyzdobenými najrôznejšími zvieracími motívmi, , pozhovárali sme sa o tom, ako starí Prešporčania trávili sviatočné dni, ale i o tom, kto bol kedysi považovaný za ovplyvňovača, vylepšovača, meniča, celebritu, skrátka za influencera. Venovali sme sa prešporským remeslám, židovskej obci a židovskej kultúre, zaspomínali si na prvé jarmočné a divadelné predstavenia, podali si ruku so všetkými prešporskými mátohami, zblúdilými dušami i kostlivcami a spoznali vinársku tradíciu nášho mesta. S rokom sme sa lúčili po boku sv. Lucie, patrónky nevidiacich. Ak vám niektorá z tematických prehliadok ušla, dávame do pozornosti podcasty BKIS Rande s mestom, ktoré si možno vypočuť v podcastových aplikáciách alebo na webe strediska.
Našu túžbu po vzdelávaní ale uspokojili aj v Trnave. Komentovanou prehliadkou mesta, návštevou Západoslovenského múzea, ale predovšetkým mimoriadne srdečným prijatím v Štátnom archíve Trnava. V lete sme sa oboznámili s ich činnosťou a prezreli si expozíciu Od plyšového medvedíka po šach. Hry a hračky v priebehu storočí. Začiatkom decembra sme sa do archívu vrátili, tentoraz na vernisáž výstavy Keď sa rok s rokom stretne“, na ktorej je časť venovaná aj tomu, ako čas merajú ľudia so zrakovým postihnutím. Niektoré predmety totiž Trnavčanom zapožičali aj spoločnosť Tyflocomp a Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
Bodky, ktoré znamenajú svet
Čerstvo „vypastelkovaní“ sme koncom septembra opäť zavítali do priestorov Oddelenia pre nevidiacich Mestskej knižnice v Bratislave. Tentoraz na podujatie s názvom Sila dotyku, ktoré bolo zamerané na propagáciu Braillovho písma. A aby to nebolo priveľmi školské, čítanie a písanie sme si precvičovali, namáhajúc mozgové závity, zadúšajúc sa od smiechu a cibriac si fantáziu. Ako? Najprv sme sa snažili rozstrihané verše zoradiť v správnom poradí a opätovne zložiť báseň. Úprimne povedané, poézia by nikoho z nás neuživila, pretože každej z troch skupín nejaký ten veršík ostal bokom 😉 Výsledkom druhej disciplíny boli príbehy, ktoré sme si spoločne vytvorili z krátkych slovných spojení. Pravdaže, takisto napísaných v braili. Ale nemyslite si, že to šlo ľahšie! Schválne! Ako by ste do niečoho zmysluplného spojili napr. temný stredovek, pokazený jogurt, zasnežený chodník, delfíny, vypratý smútok, roj včiel a skákanie cez švihadlo? Mimoriadny úspech malo aj vytváranie obrázkov z bodovej grafiky. Ak neviete, o čom je reč, odporúčame objednať si na skúšku aspoň jedno číslo útleho časopisu Obriadok a Holobriadok, ktorý vydáva Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. A keď sa chcete s brailom hrať takpovediac bez návodu, dávame do pozornosti výzvu Európskej únie nevidiacich, ktorá pri príležitosti dvestého výročia vzniku Braillovho písma počas celého roka zbiera nápady inšpirované brailom.
Podujatie Sila dotyku pripravila ÚNSS v spolupráci s Mestskou knižnicou Bratislava a Slovenskou autoritou pre Braillovo písmo.
Okrúhliny výtvarnej skupiny Svetlo
Konkrétne dvadsaťročnica! Áno, práve toľké roky sa pod vedením Martina Dzureka stretávajú každú druhú stredu v mesiaci nevidiaci, prakticky nevidiaci a slabozrakí v priestoroch nášho krajského strediska a kreslia, maľujú, modelujú, strihajú, lepia, potom sa vyberú na výstavu, alebo zorganizujú vlastnú. A takúto narodeninovú oslavu si výtvarníci zo Svetla dopriali aj teraz! V novembri v galérií Umelka, v decembri sa časť výstavy z Bratislavy presunula do Senca, začiatkom roka sa vrátila do metropoly a diela našich priateľov mohli obdivovať návštevníci Domu Quo vadis.
P. S.
Podujatia Krajskej rady ÚNSS Bratislava nie sú len pre vyvolených 😉 Ak sa k nám chcete pridať, ozvite sa telefonicky na číslo 02/692 03 442 alebo emailom na unss.bratislava@unss.sk.